Príbeh Márie Fabianovej

 

Družstvo postupne naberalo na kondícii a dnes aktívne pôsobí na slovenskom aj medzinárodnom trhu.

 

Rada by som sa podelila s mojimi začiatkami a postrehmi v DRUŽSTVE. Som členkou družstva od roku 2009. Mám 70 rokov. Je známe, že sedemdesiatka je stredný vek. Takže myseľ nám skôr narodeným ešte slúži v tomto veku.

 

Myslím si, že každý člen družstva by si mal určiť cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Niekto chce toho viac a chce byť aj viditeľný, o čom značia jeho výsledky dosiahnuté v družstve. Niekto zase menej, ale tiež nechce zaostávať, každý v rámci svojich možností. Preto aj málo je niekedy viac.

 

V družstve treba vidieť aj toho prvého aj posledného, čo značí pomôcť si navzájom. Keď družstvo dosahuje dobré výsledky sme všetci spokojní a tešíme sa. Je potrebné, aby sme boli mi družstevníci dôslední, aby naše družstvo prosperovalo, aby sme boli viditeľní v našich projektoch, ktoré sme si vytýčili. Plnením úloh nášho družstva a budovaním pasívnych príjmov, vytvárame každému členovi jeho životný štandard.

 

Členkou DRUŽSTVA som sa stala vďaka mojej dcére Zuzke Lukáčovej a som jej za to vďačná. Patrí jej moje veľké Ďakujem. Viem koľko toho chcem dosiahnuť a preto aj v tomto veku mám svoje ciele. Dosiahnuť čo najväčšiu produktivitu pre naše družstvo.

 

Prečo to vlastne robím? Robím to preto, že nemyslím len na seba, ale aj na budúcnosť svojej rodiny. A to je mojou hnacou silou napredovať.

 

V závere milí družstevníci pracujme spoločne tak, aby v našom úsilí ktoré teraz vydávame, mohli pokračovať naši ďalší členovia, či už rodina alebo iní známi. Majme stále úsmev na tvári a nech sa nám v nasledujúcich rokoch dobre zadarí.